Pred niekoľkými rokmi bola jedna z vecí, ktorú bolo treba vysvetliť používateľom prichádzajúcim z Windows, taká Linux mal pri inštalácii programov inú paradigmu. Namiesto ich sťahovania z webu vývojára boli použité úložiská a správcovia balíkov.
Vďaka popularizácii mobilných zariadení a ich obchodov s aplikáciami to dnes už neznie ako niečo z inej planéty. Avšak Zostáva nám výzva vysvetliť rôzne programové formáty dostupné pre Linux, ich rozdiely a vlastnosti.
Pretože je to distribúcia, ktorá najviac prispela k celkovému zmätku, zameriame sa na Ubuntu. Konkrétnejšie v najnovšej verzii dostupnej v čase písania tohto článku o Groovy Gorilla v Ubuntu 20.10.
Programy pre Ubuntu. Rôzne druhy pôvodu
V systéme Linux existuje niekoľko spôsobov inštalácie programov
- Pomocou správcu balíkov
- Pomocou emulátora terminálu
- Sťahovanie z Internetu a dvojité kliknutie na súbor.
- Kompilácia
Pomocou správcu balíkov
V Ubuntu je predvoleným správcom balíkov (v každom zmysle slova) Gnome Software Center (CSG). Softvérové centrum sa nelíši od obchodov s aplikáciami na mobilných zariadeniach. Môžeme vyhľadávať programy podľa názvu alebo funkcie a kliknutím na tlačidlo ich nainštalovať a odinštalovať.
Keď klikneme na názov programu, zobrazí sa popis jeho činnosti, typ licencie a hodnotenie ostatných používateľov.
Nie som zrovna fanúšikom tejto aplikácie a Dávam prednosť iným alternatívam, ako je Synaptic Package Manager, ktorý, aj keď nie je taký pekný, je oveľa praktickejší a obsahuje úplnejšie informácie o programoch ako CSG
Pomocou emulátora terminálu
Ďalším spôsobom, ako nainštalovať programy, je zadanie príslušných príkazov do emulátora terminálu. to jeTáto metóda je zvyčajne rýchlejšia ako použitie Softvérového centra, navyše nám umožňuje zisťovať chyby a poznať informácie o knižniciach alebo programoch ktorých inštalácia nie je povinná, ale ktoré zlepšujú funkčnosť tej, ktorú inštalujeme.
Prvé dve metódy sú založené na použití úložísk. Úložiská sú softvérové súbory hostené na externých serveroch. Programy zahrnuté v oficiálnych úložiskách sú kontrolované osobami zodpovednými za každú distribúciu, aby bola zaručená ich správna činnosť v čase inštalácie. Operačný systém čas od času skontroluje úložiská, aby zistil, či je potrebné aktualizovať už nainštalované programy.
Distribúcie Linuxu vo všeobecnosti umožňujú použitie úložísk udržiavaných tretími stranami, hoci nie sú zodpovedné za kompatibilitu alebo bezpečnosť zahrnutých programov.
Sťahovanie z internetu
V Ubuntu Programy je možné inštalovať tak, že si ich stiahnete z Internetu a dvakrát na ne kliknete. Sú to programy zabalené vo formáte balíka DEB (natívne pre distribúcie odvodené od Debianu, ako je Ubuntu). Dvojitým kliknutím sa otvorí Softvérové centrum, ktoré ich nainštaluje, akoby išlo o program z archívov. Rozdiel je v tom, že pokiaľ vývojár daného balíka nezahrnie možnosť pridať úložisko, nebude možné inštalovať aktualizácie.
Ďalšou možnosťou je, že ide o spustiteľné súbory napísané v multiplatformových programovacích jazykoch, ako je Java, alebo samostatné balíčky, ako napríklad v. Appimage.
Vo všetkých prípadoch musíme pred ich inštaláciou zabezpečiť, aby pochádzali zo spoľahlivých zdrojov.
Kompilácia
Kompilácia Spočíva v transformácii súboru zdrojového kódu (napísaného v ľudskom programovacom jazyku) na iný jazyk vhodnejší pre procesor, ktorý ho vykoná rýchlejšie. Nie je to zložitý postup, keď viete, čo robíte, ale vyžaduje to čas. Väčšina ľudí teda radšej použije iné spôsoby inštalácie.
V nasledujúcom článku vysvetlíme, aký je rozdiel medzi rôznymi vlastnými úložiskami a úložiskami tretích strán, ktoré používa správca balíkov Ubuntu.